Embed or link this publication

Description

Objavme klenoty LEV a jedinečnosti Šafránu

Popular Pages


p. 1

Objavme klenoty LEVa a jedinečnosti Šafránu

[close]

p. 2

Objavme klenoty LEVa a jedinečnosti Šafránu Vydali MAS LEV a MAS Šafrán v rámci projektu spolupráce „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“ Nepredajné Levoča, 2014 ISBN 978-80-971631-1-2

[close]

p. 3

Poďakovanie Táto publikácia sa zrodila v rámci projektu spolupráce s názvom „Po stopách klenotov LEVa a Šafránu“, medzi miestnou akčnou skupinou LEV a miestnou akčnou skupinou Šafrán. Jej cieľom je priblíţiť krásy oboch území kaţdému, kto má záujem o objavovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Spiša a Šariša. Na tomto mieste sa chceme poďakovať všetkým, ktorí svojimi príspevkami a fotografiami podali pomocnú ruku a spolupodieľali sa tak na zrode diela, ktoré predstavuje súhrn najzaujímavejších atraktivít dvoch prekrásnych regiónov. Ďakujeme 2

[close]

p. 4

Úvod Objaviť 20 najzaujímavejších klenotov LEVa a jedinečností Šafránu nebolo vôbec ľahké. Nech sme sa akokoľvek snaţili vybrať rovných 20 kultúrnych pamiatok a prírodných krás, nikdy sme neboli s výberom spokojné. Nakoniec padlo rozhodnutie vytvoriť 20 okruhov, ktoré budú zahŕňať všetko to, čo povaţujeme za najúţasnejšie a najdôleţitejšie ukázať svetu. Vzniklo tak pozoruhodné dielo, vďaka ktorému Vám chceme priblíţiť nielen všeobecne známe kultúrne pamiatky, ale tieţ miesta a zákutia, ktoré si zaslúţia našu pozornosť, či uţ z pohľadu dejín alebo ako novovybudované atrakcie slúţiace na rozvoj regiónov. Pri potulkách územiami sme zavítali na miesta, ktoré nás očarili svojou neopakovateľnou atmosférou. Duch histórie na nás dýchol pri kaţdej sakrálnej stavbe a starobylej budove, energia svieţosti nás ovanula v prírode a na vidieku. V múzeách sme si zaspomínali na časy dávno minulé a našli sme odvahu pootvoriť neprebádanú trinástu komnatu. Veríme, ţe po prelistovaní knihy, ktorú sme pre Vás pripravovali s láskou a elánom, pocítite aj Vy potrebu navštíviť spomínané miesta a podelíte sa s nami o svoje záţitky. Ţeláme Vám veľa príjemnej zábavy. Kolektív miestnej akčnej skupiny LEV a miestnej akčnej skupiny Šafrán 3

[close]

p. 5

Klenoty LEVa 1. Pamiatky UNESCO v Levoči Pohľad na Levoču z Mariánskej hory Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia je názov súboru kultúrnych pamiatok Slovenska, ktorý je od roku 1993 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Ide o jedinečný komplex pamiatok mimoriadnej kultúrnej a historickej hodnoty, nachádzajúci sa na katastrálnych územiach niekoľkých miest a obcí okresov Levoča a Spišská Nová Ves v Prešovskom a Košickom kraji. Mesto Levoča sa stalo súčasťou zoznamu UNESCO predovšetkým vďaka takmer kompletne zachovanému hradobnému systému, pričom z 15-tich bášt a veţí sa zachovalo šesť, z toho tri brány a to Košická, Poľská a Menhardská. Okrem toho sa v miestnom Chráme sv. Jakuba nachádza najvyšší drevený gotický oltár, ktorého autorom 4 je Majster Pavol z Levoče. Vyrobil ho z lipového dreva a je vysoký 18,62 metra. Mesto sa zároveň môţe popýšiť jedným z najväčších námestí so stredovekým tvarom obdĺţnika o stranách v pomere 3:1 v Európe i jedinou úplne zachovanou kríţovou chodbou na Slovensku zo 14. storočia. Tá sa nachádza v budove starého Kláštora minoritov. Námestie Majstra Pavla tvorí asi 60 meštianskych domov zo 14. a 15. storočia a jeho súčasťou je aj historická radnica, evanjelický kostol či stredoveký pranier.

[close]

p. 6

Klenoty LEVa Chrám svätého Jakuba Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí medzi najväčšie gotické chrámy a najvýznamnejšie pamiatky sakrálneho umenia na Slovensku. Uţ vyše 700 rokov slúţi veriacim na kaţdodenné bohosluţby. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok, o čom svedčí aj fakt, ţe je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Chrám je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskorogotický rezbár Majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Okrem gotického oltára je národnou pamiatkou aj dielo Jána Szilassyho Fotografie: Informačná kancelária mesta Levoča - monštrancie, kalichy a iné bohosluţobné predmety vyzdobené emailovým a tepaným dekorom, vykladané drahokamami a českými granátmi z druhej polovice 18. storočia. Toto dielo bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1992. 5

[close]

p. 7

Klenoty LEVa Evanjelický kostol Fotografie: Astrid Kostelníková Evanjelický kostol je postavený v juţnej časti levočského námestia v mierne klesajúcom teréne. Jeho rozloţitá hmota na centrálnom pôdoryse v tvare gréckeho kríţa je ukončená polguľovou kupolou nesenou osembokým tamburom s radom termálnych okien. Kostol je riešený v duchu klasicizmu, postavili ho podľa návrhu levočského architekta Antona Povolného na mieste staršej drevenej stavby mimo hradieb v rokoch 1823-1837. V exteriéri dominujú vysoké, polkruhovo zaklenuté, navzájom pilastrami oddelené okná. Vstup zdôrazňujú kanelované pilastre vysokého rádu. Monumentálny priestor interiéru rozširujú na východnej, západnej a severnej strane tri empory. Na juţnej strane sa nachádza mohutná klasicistická oltárna architektúra. V nej je umiestnený veľký oltárny obraz, predstavujúci Krista kráčajúceho po mori, ktorý je dielom levočského maliara Jozefa Czauczika. Interiér je dotvorený iluzívnou architektonickou výmaľbou. Na empore je chrámová kniţnica a na balustrádovom zábradlí pôvodný tepaný kríţ z roku 1713, pochádzajúci z pôvodného kostola. 6

[close]

p. 8

Klenoty LEVa Radnica Renesančná radnica postavená koncom 16. storočia je jednou z dominánt levočského námestia. Historická expozícia na radnici prezentuje históriu mesta, pričom korešponduje s významom budovy ako sídla mestskej samosprávy. Budova radnice zhorela v roku 1550, ďalší poţiar ju postihol v roku 1599. V roku 1615 ju rozšírili a pribudovali juţnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Na juţnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou veţou, ktorá bola postavená v rokoch 1656-1661 a slúţila ako zvonica. V radnici na poschodí má svoje expozície Spišské múzeum. Zasadacia sieň slúţi mestu na reprezentačné účely. Fotografie: Informačná kancelária mesta Levoča Foto: Erik Sevčík Striedmosť Opatrnosť Udatnosť Trpezlivosť Spravodlivosť 7

[close]

p. 9

Klenoty LEVa Klietka hanby - pranier Historicky známa klietka hanby v Levoči, ktorá pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola, pochádza asi zo 16. storočia. Neskôr bola majetkom a stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933. Odvtedy je táto raritná pamiatka umiestnená v blízkosti radnice. V minulosti slúţila na verejné vystavovanie delikventov, ktorí sa previnili proti dobrým mravom. Zatvárali do nej hlavne dievčatá a ţeny, ktoré sa previnili proti prísnym pravidlám tej doby. Treba povedať, ţe mravy onej doby boli na celkom inej úrovni ako tie dnešné. Do klietky sa bolo moţné dostať za dnes pomerne všedné delikty, ako napríklad ohováranie, cudzoloţstvo, opilstvo či nočné bujaré hýrenie. Na nešťastníkov uzamknutých v stiesnenom zamreţovanom priestore priamo v centre mesta bolo dokonca dovolené pľuvať, a tak by moţno ktorýkoľvek z nich pred takýmto vystavením uprednostnil pár palíc kdesi mimo verejnosti. Hradobný systém Prvé mestské hradby obkolesovali celé historické jadro uţ v 13. storočí v dĺţke asi 2,5 km. Hradobný systém je takmer kompletne zachovaný dodnes. Hradby pozostávajú z hlavného hradobného múru, vysokého miestami aţ 6 m, potom je to priestor, v ktorom sa obrancovia mohli pohybovať - tzv. parkan, za ním niţší múr, potom hlboká priekopa, ktorá sa v minulosti v prípade potreby napúšťala vodou. Pôvodne malo mesto dve brány opevnené veţami - hornú (dnešná Košic8

[close]

p. 10

Klenoty LEVa ká), ktorá tvorila hlavný vstup do mesta a dolnú (dnešná Poľská). Medzi nimi neskôr postavili menšiu bránku zvanú Mendharská. V oblasti hornej brány začali budovať opevnenie uţ v 13. storočí, celé hradby dokončili v 14. storočí. Hradby sú prerušované baštami, ktorých úlohou bolo brániť nepriateľovi v prístupe k samotným hradbám. Mesto malo pôvodne 13 bášt, Košická brána Mendharská brána Poľská brána Pavla či klietka hanby na námestí. Jej príbeh je zaujímavý tým, ţe Juliána Korponayová bola ako jediná ţena v Uhorsku odsúdená a popravená za vlastizradu. Dlhý čas sa historici nevedeli zjednotiť na tom, či vznikol skôr román Móra Jókaia, alebo tajomný obraz na dverách ukotvených v mestských hradbách. Mnohí boli presvedčení, ţe biela postava z obrazu vznikla aţ podľa romantických predstáv Jókaia. Nový výskum však potvrdil, ţe obraz vznikol ešte pred románom. K hradbám sa viaţe aj legenda o Juliáne Géciovej Korponayovej, ktorá údajne zradila mesto vpustením nepriateľských cisárskych vojsk cez mestskú bránu. Legendu oţivil spisovateľ Mór Jókai vo svojom diele Levočská biela pani, ako Juliánu nazval. Táto historická postava patrí neodmysliteľne k Levoči tak, ako oltár Majstra 9

[close]

p. 11

Klenoty LEVa Meštianske domy na námestí Dom Majstra Pavla Mariássyho dom: Dom č. 43 stojaci na západnej časti námestia s nádherným kamenným portálom z roku 1530 pochádza z 15. storočia. Veľmi zaujímavý je aj jeho renesančný dvor s arkádami, ktorý je typický pre mesto Levoča. Mariássyho dom Dom Majstra Pavla: Nachádza sa na východnej strane námestia pod č. 20. V tomto dome ţil a tvoril rezbár Majster Pavol z Levoče, autor hlavného oltára z chrámu svätého Jakuba, ale aj iných významných diel. Vzhľad domu sa zachoval od 15. a 16. storočia aţ dodnes. V súčasnosti sa v jeho interiéroch nachádza múzeum Majstra Pavla. Krupekov dom Spillenbergov dom: Dom č. 45 patril v 16. a 17. storočí významnej rodine lekárov a lekárnikov. Na čelnej fasáde má bohatú renesančnú výzdobu. Nad vstupným portálom je umiestnený erb rodiny s hadom, znakom lekárov a lekárnikov. Pod erbom nájdeme umelecky kovanú mreţu. Vo dvore, na renesančnom zábradlí, je tieţ kovanie. V dome istý čas bývala aj Juliána Korponayová, známa ako Levočská biela pani. Spillenbergov dom Krupekov dom: Dom č. 44 na námestí neunikne pozornosti pre svoju bohato zdobenú fasádu maľbami a kvádrovaním zo 16. storočia. Nad portálom sa nachádza erb Krupekovcov a na poschodí medzi oknami vidíme figurálne výjavy zobrazujúce svätého Šebestiána, Metterciu a svätého Krištofa. Dom patril významnému krakovskému kupcovi Šebastianovi Krupekovi. 10

[close]

p. 12

Klenoty LEVa Thurzov dom Veľký ţupný dom: Levoča bola od 16. storočia aţ do konca roku 1922 sídlom Spišskej ţupy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, ţupný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Povaţuje sa za najkrajší ţupný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova č. 59 na námestí slúţi administratívnym účelom. Thurzov dom: Meštiansky dom na námestí Majstra Pavla č. 7 je jediným objektom, na ktorom sa zachovala renesančná atika. Na fasáde má sgrafitovú výzdobu – nad oknom druhého poschodia je umiestnený erb Thurzovcov, pod týmto oknom erb ďalšieho majiteľa Hilara Csákyho a jeho manţelky, erb Spišskej ţupy a napokon erb mesta Levoča. Dom vznikol spojením dvoch pôvodných budov z 15. storočia. Do roku 1532 patril významnej levočskej rodine Thurzovcov, po ktorej bol aj pomenovaný. Dnes je Thurzov dom sídlom Štátneho oblastného archívu. Veľký ţupný dom Mestské divadlo: Veľká rohová budova na čísle 54 bola v roku 1590 prebudovaná z meštianskych domov na hostinec s ubytovaním. V 18. storočí v nej boli kasárne. Mestské divadlo postavili v jej zadnej časti v rokoch 1841-1853. Aj v prednej časti budovu prestavovali a zariadili tu tanečnú sálu, hotel, reštauráciu a kaviareň. Budova slúţi znova svojmu účelu. Nachádza sa v nej divadlo komorných rozmerov a tieţ kongresová sála. Mestské divadlo Malý ţupný dom Malý ţupný dom: Dom č. 60 so sgrafitovou výzdobou bol sídlom ţupných úradov pred postavením veľkého ţupného domu. Potom v ňom ostali menšie ţupné úrady a väznica. Teraz je súčasťou Štátneho oblastného archívu v Levoči. 11

[close]

p. 13

Klenoty LEVa 2. Pamiatky UNESCO pod Spišským hradom Spišské Podhradie Pohľad na Spišský hrad zo Spišského Podhradia Počiatok histórie mesta Spišské Podhradie sa datuje do 11. storočia, no významné postavenie nadobudlo aţ po osídlení Nemcami v 12. storočí. Jeho dejiny úzko súvisia so Spišským hradom. Spišské Podhradie bolo svojím charakterom remeselné a poľnohospodárske mestečko. Kým v 12. storočí bolo predhradím Spišského hradu, v polovici 13. storočia sa uţ vyvinulo v samostatné, od hradu nezávislé mesto. Celý stredovek preţívalo Spišské Podhradie ako veľmi významné, známe a prosperujúce mesto. Do roku 1876 bolo členom "Municípia 16 spišských miest" a malo vlastný úrad. Dňa 21. septembra 1922 bolo vyhlásené za veľkú obec a pričlenené k levočskému okresu. Novodobé dejiny boli poznamenané érou komunizmu. Aj Spišská Kapitula sa zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív na dlhých 40 rokov. Po roku 1989 sa začal v meste obnovovať pôvodný ţivot. Spišské Podhradie od roku 1993 patrí do Zoznamu svetového kultúrne12 ho a prírodného dedičstva UNESCO. Je mestom kostolov, kde v tieni najväčšieho hradu v strednej Európe - Spišského hradu - môţeme nájsť odkaz kresťanských predkov i podhradských ţidov napríklad v podobe zrenovovanej synagógy s nádhernou maorskou výzdobou a ţidovským cintorínom. Na námestí upúta Kláštor Milosrdných bratov s Kostolom sv. Jána z Boha s barokovým interiérom, klasicistický evanjelický kostol s farou a farský kostol Panny Márie s románskou veţou. Pri návšteve cirkevného mestečka Spišská Kapitula si nenechajte ujsť príleţitosť navštíviť románsko-gotickú katedrálu sv. Martina, v ktorej sa konali výnimočné podujatia, vrátane kráľovskej korunovácie. Cesta na Spišský hrad vedie popri stredovekej mýtnej stanici. Po návšteve hradu si môţete oddýchnuť v prírodnej rezervácii Dreveník, ktorá je unikátna svojimi paleontologickými, botanickými i zoologickými hodnotami.

[close]

p. 14

Klenoty LEVa Kostol Narodenia Panny Márie Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána. Pôvodne gotický kostol pochádza z 13. storočia. Prešiel mnohými prestavbami, ktoré dali v roku 1829 kostolu dnešnú klasicistickú podobu. Z pôvodnej stavby sa zachovala len veţa a vstupný portál. V interiéri kostola sa nachádza vzácna gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390. Kláštor Milosrdných bratov Evanjelický kostol Evanjelický kostol v klasicistickom štýle postavili v rokoch 1799-1808 na mieste dreveného kostola, ktorý zhorel. Veţu pribudovali v rokoch 1829-1832. Ani v 19. storočí sa kostol poţiaru nevyhol, pričom následnou obnovou v roku 1889 získal dnešnú podobu. Ţidovská synagóga je jednoduchou stavbou s maurskými prvkami, ktorá slúţila malej ortodoxnej obci a predstavuje typický príklad provinčnej synagógálnej architektúry 19. storočia. Bola postavená v roku 1875 a po poţiari opravená v rokoch 1905-1906. V interiéri sa zachovala ţenská galéria na liatinových stĺpoch, svätostánok a pôvodná bohatá maurská stropná maľba. V súčasnosti uţ v Spišskom Podhradí neţijú ţiadni ţidia. Nemými svedkami minulosti sú len synagóga v centre a zanedbaný ţidovský cintorín situovaný pribliţne 3 km severne za mestom. Kláštor Milosrdných bratov Kláštor Milosrdných bratov bol postavený okolo roku 1327 a slúţil ako mestský špitál, ktorý spravovali augustiáni. V 17. storočí sa dostal pod správu rehole milosrdných bratov, ktorí tu zaloţili riadnu nemocnicu na Spiši. Jej súčasťou je aj Kostol sv. Jána z Boha. Kláštor i kostol prešli v prvej polovici 18. storočia barokovou úpravou. Vnútorné zariadenie kostola pochádza prevaţne z 18. a 19. storočia. Ţidovská synagóga 13

[close]

p. 15

Klenoty LEVa Spišská Kapitula Katedrála sv. Martina Pohľad na Katedrálu sv. Martina a Spišský hrad Spišská Kapitula bola pôvodne samostatná obec, no od roku 1948 je mestskou časťou Spišského Podhradia. Od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly a „hodnoverným miestom“ (mala právo vydávať a overovať listiny a vykonávať notárske a právne úkony). V rokoch 1662-1665 ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva. Spišská Kapitula je mestskou pamiatkovou rezerváciou a nachádza sa na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Dominantnou stavbou je neskororománska Katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma veţami. Bola postavená ako trojloďová románska pseudobazilika s jednou priečnou loďou. Kostol počas svojej existencie prechádzal niekoľkými stavebnými úpravami. Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami. Rozsah stavebných prác z 15. storočia moţno pozorovať aj dnes. Vtedy kostol nadobudol dnešný vzhľad. V roku 1478 bolo pri posviacke kostola posvätených aj všetkých 11 oltárov. V súvislosti so vznikom biskupstva v roku 1776 kostol prešiel stavebnými úpravami, ktoré zanechali významnú stopu na interiéri. Vitráţové okná chrámu Leo albus Hodinová veţa Biskupský palác Katedrála má mimoriadne cenný interiér - najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktieţ najstaršia známa románska plastika na Slovensku - Leo albus. V Spišskej Kapitule je zachovaný hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, niektoré pôvodne gotické, iné renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou, hodinová veţa z roku 1739 a budova seminára, pôvodne gotická, neskôr renesančne a barokovo upravená. Kňaţský seminár 14

[close]

Comments

no comments yet