Kultúra

História obce Buglovce

Obec Buglovce, ležiaca neďaleko majestátneho Spišského hradu a duchovného centra Spiša - Spišskej Kapituly je síce neveľká, ale zaujímavá svojou históriou .Vyvinula sa v 2. polovici 13. storočia na pôvodnom chotári Trsťan, ktorý bol predtým obývaný slovanským obyvatelstvom.   Pravdepodobne za tatárskeho vpádu bolo územie vyplienené, takže časť pôdy, ktorú predtým vlastnil istý,, Corrardus „ ostala voľná. Roku 1258 túto pôdu o rozlohe 4 popluží daroval kráľ Belo IV. bratom Geubulinovi a Termanovi, ako aj ich dedičom, za ročný poplatok 1 ferto( asi 6 dkg )zlata. Bratia patrili k auridátorom na Spiši, ktorí okrem platenia pozemkovej dane v zlate nemali voči kráľovi dalšie iné povinnosti. Na tejto zemi potom založili obec, ktorá sa spočiatku volala podobne ako Trsťany - Nadosth. Ešte roku 1317 sa v privilégiu uhorského kráľa Karola Róberta pre spišských Sasov za pomoc v boji proti odbojným veľmožom uvádzali dve obce s názvom „ Nadosth „. Ale neskôr už Buglovce v listinách vystupujú pod samostatným názvom ako „ Villa Scriptoris „ (1319 ); „ Sreybelfalwa „ (1335 ); „ Saiberdorf „ (1346 ); „ Gebulfalva „(1364 ); „Geobelfalwa „(1598 ); „Bugliocz „ (1639 ); „Buglowce „(1773 ) . Kým prvé tri pomenovania pochádzajú od funkcie či povolania magistra Geubulina(písal sa tiež Gublinus alebo Goblinus), ktorý sa v listinách uvádza ako „ scriptor „ t.j. pisár - Schreiber z Levoče, ďalšie názvy obce majú základ v samotnom mene za -kladateľa alebo vlastníka Bugľoviec v 2. polovici 13. storočia. Gublinus bol v tom čase významným človekom, pravdepodobne s univerzitným   vzdelaním. Patril k najvýznamnejším levočským mešťanom - kupcom. Možno práve on bol tým Gublinom, ktorý sa roku 1274 uvádza ako „ comes Sclavorum „ ( správca, sudca, gróf Slovákov ) na Spiši. Buglovce teda spočiatku patrili spomínanému Gublinovi a jeho potomkom, z ktorých v 1. polovici 14. storočia poznáme mená Gublina ml. Jána a Hanka. Neskoršie sa Buglovce stali majetkom rodu Hrhovských( Gôrgeyovci )zo Spišského Hrhova, tiež   Horváthovcov a Tôkeovcov, ale   najmä   Spišskej Kapituly. Tá bola zemepánom obce až do zrušenia poddanstva v roku 1848.